Zabudnutá vojna o šifrovanie: Príbeh PGP a boja za právo na súkromie

Dnes považujeme silné šifrovanie za samozrejmosť. Je to neviditeľná sila, ktorá chráni naše bankové transakcie, uzamyká naše súkromné správy v aplikáciách ako WhatsApp a Signal a tvorí základný kameň bezpečného internetu. Málokto si však uvedomuje, že táto digitálna sloboda nebola darovaná, ale tvrdo vybojovaná. V 90. rokoch minulého storočia prebiehala tichá, no urputná "vojna o šifrovanie". Bola to doba, kedy americká vláda a jej spravodajské agentúry považovali softvér na silné šifrovanie za a jeho export bol rovnako nelegálny ako vývoz tanku alebo riadenej strely. Toto je príbeh o tom, ako jeden idealistický programátor menom Phil Zimmermann vytvoril nástroj pre masy, známy ako PGP (celkom dobré súkromie), a nechtiac tak rozpútal trojročné kriminálne vyšetrovanie a globálny boj, ktorý navždy definoval hranice medzi národnou bezpečnosťou a osobnou slobodou. 

Príbeh sa začína na začiatku 90. rokov. Phil Zimmermann, mierový aktivista a počítačový vedec s dlhou históriou odporu proti jadrovému zbrojeniu. Bol hlboko znepokojený rastúcim dohľadom zo strany vlády nad digitálnou komunikáciou. S príchodom internetu videl obrovský potenciál pre slobodu, no zároveň aj obrovské riziko pre súkromie. Rozhodol sa vytvoriť nástroj, ktorý by umožnil bežným ľuďom, aktivistom a novinárom chrániť svoju komunikáciu pred zvedavými očami spravodajských služieb ako NSA. Využil pritom silu asymetrickej kryptografie (verejného a súkromného kľúča), ktorá bola v tej dobe považovaná za doménu armádnych a vládnych kruhov. Skombinoval existujúce robustné algoritmy, ako napríklad RSA pre prácu s kľúčmi a IDEA pre šifrovanie samotných správ, do jedného, relatívne ľahko použiteľného balíčka. Nazval ho "Pretty Good Privacy" (Celkom dobré súkromie), čo bol ironicky skromný a takmer až posmešný názov pre taký mocný nástroj. PGP bol totiž všetko, len nie "celkom dobrý" – bol na svoju dobu prakticky neprelomiteľný.

V júni 1991, v duchu cypherpunkového hnutia, zverejnil prvú verziu PGP na internete zadarmo, aby si ju mohol stiahnuť ktokoľvek na svete. Urobil tak prostredníctvom diskusných skupín Usenet, vtedajšieho predchodcu moderných fór. Tým však porušil prísne americké zákony o exporte zbraní, známe ako ITAR (International Traffic in Arms Regulations). Vládne regulácie v tom čase klasifikovali akýkoľvek kryptografický softvér so silou kľúča nad 40 bitov ako muníciu. PGP používalo kľúče so silou 128 bitov, čo bolo exponenciálne silnejšie. Na prelomenie 40-bitového šifrovania stačil vtedajším superpočítačom krátky čas; na prelomenie 128-bitového šifrovania by im to trvalo dlhšie ako vek vesmíru. Americká vláda bola vydesená. Ich najväčšou obavou bolo, že tento nástroj sa dostane do rúk teroristov, cudzích agentov a kriminálnikov, ktorí ho použijú na skrytie svojich aktivít, čím NSA stratí svoju kľúčovú schopnosť "počuť" a monitorovať globálnu komunikáciu.

Krátko po zverejnení, v roku 1993, sa proti Philovi Zimmermannovi začalo trojročné kriminálne vyšetrovanie vedené americkým ministerstvom spravodlivosti. Stal sa cieľom federálnych agentov, hrozilo mu dlhoročné väzenie za nelegálny export munície a jeho život sa zmenil na nočnú moru. Zimmermann a komunita okolo neho, združená okolo Electronic Frontier Foundation (EFF), však tvrdili, že nejde o zbraň, ale o slobodu slova. Argumentovali, že počítačový kód je forma jazyka, matematický výraz, a jeho obmedzovanie je priamym porušením Prvého dodatku americkej ústavy, ktorý garantuje slobodu prejavu. Tento boj vyvrcholil geniálnym a takmer absurdným aktom občianskej neposlušnosti: aktivisti, vytlačili kompletný, niekoľkotisícstranový zdrojový kód PGP do knihy, ktorú vydalo prestížne vydavateľstvo MIT Press. Kým export softvéru bol nelegálny, export kníh bol ústavne chránený. Táto kniha sa následne mohla legálne vyviezť za hranice USA, kde ju dobrovoľníci po celom svete naskenovali, pomocou OCR (optického rozpoznávania znakov) premenili späť na digitálny text a opäť skompilovali do funkčného programu. Bol to elegantný "hack" byrokratického systému a silný symbolický akt v boji za kryptografickú slobodu.

"Vojna o šifrovanie" nebola len bojom programátorov a právnikov. Bola to hlboká filozofická debata o podstate moci a kontroly v digitálnom veku, ktorá je relevantná dodnes. Na jednej strane stála vláda a jej argument o národnej bezpečnosti – potrebe monitorovať komunikáciu, aby sa predišlo teroristickým útokom a zločinu. Presadzovali myšlienku "zadných dvierok" v šifrovaní, ktoré by umožnili spravodajským službám legálny prístup k dátam. Tento koncept bol známy aj ako "key escrow", kde by kópia súkromných kľúčov bola uložená u dôveryhodnej tretej strany (samozrejme, pod kontrolou vlády). Na druhej strane stáli cypherpunks a zástancovia občianskych slobôd, ktorí argumentovali, že ak existujú zadné dvierka pre "dobrých chlapcov", skôr či neskôr ich nájdu a zneužijú aj tí "zlí" – či už to budú hackeri, represívne režimy, alebo dokonca skorumpovaní úradníci. Argumentovali, že slabé šifrovanie neohrozuje len kriminálnikov, ale aj bežných občanov, firmy, bankový systém a celú digitálnu ekonomiku. Neexistuje niečo ako "bezpečné zadné dvierka"; akékoľvek oslabenie šifrovania je hrozbou pre všetkých.

Nakoniec, v januári 1996, bolo vyšetrovanie proti Zimmermannovi bez obvinenia v tichosti zastavené. Bol to obrovský úspech pre komunitu a signál, že vláda si uvedomuje, že tento boj prehráva. Koncom 90. rokov, aj pod tlakom rastúceho technologického priemyslu, ktorý potreboval silné šifrovanie pre bezpečný e-commerce, americká vláda postupne uvoľnila reštrikcie na export kryptografických technológií. Víťazstvo bolo dosiahnuté. Dôsledky tejto zabudnutej vojny pociťujeme dodnes pri každom nákupe online alebo pri každej odoslanej správe. Bez úspechu Phila Zimmermanna a jeho spojencov by sme dnes nemali bezpečné internetové bankovníctvo, šifrované komunikátory ako Signal alebo WhatsApp, a ani bezpečné e-commerce. Príbeh PGP je tak fundamentálnym kameňom nielen pre Dark Web a jeho komunity, ale pre celý moderný, bezpečný internet. Je to lekcia o tom, že súkromie nie je dar, ale právo, o ktoré sa muselo tvrdo a odvážne bojovať – nie zbraňami, ale riadkami kódu, knihami a nekompromisnou vierou v silu matematiky.