Manifest kryptoanarchistu: Zabudnuté proroctvá Timothyho C. Maya

Keď dnes premýšľame o zrode a ideológii Dark Webu, naša myseľ sa zvyčajne uberá k Silk Roadu alebo k vzniku siete Tor. Tieto udalosti sú však len vrcholom ľadovca, praktickou a už komerčnou realizáciou myšlienok, ktoré sa zrodili o desaťročia skôr v mysliach malej, no extrémne vplyvnej skupiny vizionárov. Naša prvá digitálna archeologická sonda nás zavedie do roku 1988, do doby pred webovým prehliadačom, pred komerčným internetom, do éry modemov a textových mailing listov. Práve tu, uprostred rodiaceho sa kyberpriestoru, napísal fyzik z Intelu menom Timothy C. May dokument, ktorý sa stal zakladajúcim textom celého hnutia: Manifest kryptoanarchistu. Nejde len o historický artefakt. Je to mrazivo presné proroctvo a filozofický základ, ktorý predpovedal Bitcoin, anonymné trhy a nevyhnutný koniec štátneho monopolu na informácie a obchod.

Timothy C. May nebol typický rebel ani anarchistický tínedžer. Bol to rešpektovaný a brilantný vedec, hlavný fyzik v spoločnosti Intel, ktorý v roku 1986, vo veku 34 rokov, odišiel do predčasného dôchodku, aby sa mohol naplno venovať svojim myšlienkam o spoločnosti, technológii a fyzike. Fascinovaný potenciálom verejnej kľúčovej kryptografie, ktorú v tej dobe používali takmer výlučne len vlády a armády, si uvedomil niečo revolučné. Ak sa silné, matematicky nezlomiteľné šifrovanie stane dostupným pre masy, navždy to zmení rovnováhu moci medzi jednotlivcom a štátom. Svoje myšlienky zhrnul do krátkeho, no neuveriteľne hutného manifestu, ktorý v úvode provokatívne parafrázoval Komunistický manifest: "Prízrak straší moderný svet je to prízrak kryptoanarchie." Mayova vízia bola jasná a nekompromisná - predpovedal, že počítačové siete umožnia ľuďom komunikovať a uzatvárať obchody úplne anonymne, bez akejkoľvek možnosti sledovania zo strany štátu. Predpovedal vznik digitálnych peňazí, ktoré budú existovať mimo kontroly centrálnych bánk, a anonymných reputačných systémov, ktoré nahradia štátom garantovanú dôveru a regulačné orgány. V jeho vízii kryptografia nebola len pasívnym nástrojom na ochranu súkromia, ale aktívnou zbraňou, ktorá dokáže demontovať štruktúry moci a urobiť daňové zákony, cenzúru a reguláciu obchodu prakticky nevymáhateľnými.

Tento manifest nebol len teoretickým cvičením, ktoré by zapadlo prachom. Stal sa rozbuškou a inšpiráciou pre vznik legendárneho Cypherpunk Mailing Listu  v roku 1992, ktorý založili Eric Hughes, Timothy C. May a John Gilmore. Bola to súkromná, šifrovaná e-mailová skupina, kde sa stretávala intelektuálna elita raného internetu – kryptografi, programátori, právnici, libertariánski myslitelia a hackeri. Bola to digitálna liaheň, ktorej mottom bolo "Cypherpunks write code" ("Cypherpunks píšu kód"). Neverili v politické presviedčanie a lobovanie za zmenu zákonov; verili v budovanie technológií, ktoré by existujúce zákony urobili irelevantnými. Medzi členmi boli mená, ktoré neskôr formovali svet ako Julian Assange, zakladateľ WikiLeaks, ktorý tu rozvíjal svoje myšlienky o radikálnej transparentnosti; Hal Finney, priekopník, ktorý ako prvý prijal bitcoinovú transakciu od Satoshiho Nakamota, Adam, tvorca Hashcash, ktorý sa stal základom pre mechanizmus "proof-of-work" v Bitcoine; a mnoho ďalších. Títo ľudia neboli primárne kriminálnici; boli to idealisti a technokrati, ktorí brali Mayove vízie a snažili sa ich premeniť na reálne, fungujúce systémy.

Diskusie na tomto mailing liste, ktorých archívy sú dnes verejne dostupné, sú fascinujúcim pohľadom do minulosti, pretože odhaľujú, že všetky kľúčové koncepty, ktoré dnes považujeme za moderné. Boli sformulované a prediskutované už v 90. rokoch. Hovorilo sa o anonymných digitálnych trhoch roky pred Silk Roadom. Teoretizovalo sa o tom, ako by mohli fungovať, ako by sa riešili spory a ako by sa budovala dôvera. Riešili sa problémy digitálnej hotovosti a dvojitého míňania (double-spending) dávno pred vynálezom blockchainu. Navrhovali sa systémy na budovanie online reputácie, ktoré boli priamymi predchodcami recenzných systémov na dnešných trhoviskách ako Amazon či eBay. Členovia mailing listu chápali, že na vytvorenie skutočne slobodného digitálneho priestoru, tzv. kryptoanarchistickej utópie, sú potrebné tri technologické piliere: 1. anonymná a necenzurovateľná komunikácia (čo neskôr naplnil Tor), 2. anonymné a nezhabateľné peniaze (čo neskôr naplnil Bitcoin) a 3. anonymná a spoľahlivá reputácia (čo neskôr naplnili systémy recenzií a escrow). Timothy C. May a cypherpunks boli architektmi, ktorí navrhli plány. Ross Ulbricht a Satoshi Nakamoto boli len stavbármi, ktorí podľa týchto 20 rokov starých plánov postavili prvé, slávne budovy.

Dnes, keď sa pozeráme späť, je presnosť Mayových predpovedí až desivá. V manifeste otvorene hovoril o tom, že kryptoanarchia nevyhnutne povedie k vzniku trhov s utajovanými informáciami, vraždami na objednávku, nelegálnymi zbraňami a drogami. Nebol naivný. Chápal, že technológia je neutrálny nástroj, a že sloboda so sebou prináša aj svoju temnú stránku. Tvrdil však, že toto je nevyhnutná a akceptovateľná cena za absolútnu slobodu jednotlivca od štátneho donucovania. Jeho filozofia bola nekompromisná a pre mnohých aj dnes extrémna. Veril, že akákoľvek forma regulácie je formou násilia a že matematika a kryptografia sú jedinými zákonmi, ktoré by mali v kyberpriestore platiť. Jeho vízia nebola o budovaní lepšieho štátu, ale o vytvorení priestoru, kde štát stráca akýkoľvek význam.

Odkaz Manifestu kryptoanarchistu a následná aktivita cypherpunkov tak predstavujú ideologický základ, bez ktorého by moderný Dark Web a svet kryptomien nikdy nevznikli v podobe, v akej ich poznáme. Je to pripomienka, že tie najväčšie technologické revolúcie sa často nezačínajú v garážach startupov alebo vo vládnych laboratóriách, ale v mysliach radikálnych mysliteľov, ktorí sa odvážia predstaviť si svet s úplne inými pravidlami. Timothy C. May a jeho nasledovníci neboli len programátori. Boli to politickí filozofi, ktorých nástrojom neboli eseje, ale kód. A práve preto je Manifest kryptoanarchistu najdôležitejším artefaktom v našej digitálnej archeológii – je to kameň z Rosetty, ktorý nám umožňuje prečítať a pochopiť DNA celého anonymného internetu, od jeho najsvetlejších ideálov až po jeho najtemnejšie aplikácie.

Praktické pokusy o naplnenie vízie Manifestu na seba nenechali dlho čakať. Ešte predtým, ako sa Tor stal synonymom pre anonymitu, začali cypherpunks experimentovať s tzv. anonymnými remailermi. Boli to prvé, často neohrabané systémy, ktoré umožňovali posielať e-maily a príspevky do diskusných skupín bez odhalenia identity odosielateľa. Fungovali na princípe reťazenia: správa bola niekoľkokrát zašifrovaná a poslaná cez sériu dobrovoľnícky prevádzkovaných serverov, z ktorých každý odobral jednu vrstvu šifrovania a preposlal ju ďalej, čím sa stratila pôvodná stopa. Najznámejším z nich bol systém Mixmaster, ktorý navrhol a implementoval Lance Cottrell. Tieto systémy boli pomalé, zložité na používanie a vyžadovali si vysokú úroveň technických znalostí, no pre cypherpunkov boli dôkazom, že koncept funguje. Boli to prvé funkčné laboratóriá anonymity, kde sa testovali slabiny a vylepšovali protokoly, ktoré sa o desaťročie neskôr stali základom pre oveľa sofistikovanejšiu sieť Tor.

Súbežne s vývojom anonymnej komunikácie prebiehal aj intenzívny výskum v oblasti digitálnych peňazí. Cypherpunks vedeli, že skutočná sloboda transakcií nemôže existovať, pokiaľ bude závislá od tradičného bankového systému, ktorý je plne pod kontrolou štátu. Vznikli tak desiatky teoretických návrhov a experimentov. Jedným z prvých a najvplyvnejších bol exepriment od kryptografa Davida Chauma s názvom DigiCash. Na rozdiel od Bitcoinu bol DigiCash centralizovaný, no využíval geniálny kryptografický trik zvaný "slepé podpisy" (blind signatures), ktoré zaručovali, že ani samotná banka, ktorá peniaze vydávala, nedokázala spojiť konkrétnu platbu s konkrétnym používateľom. DigiCash bol technologický zázrak, no komerčne zlyhal, pretože predbehol svoju dobu a svet ešte nebol na digitálnu hotovosť pripravený. Jeho pád, spolu s pádom ďalších centralizovaných systémov ako e-gold, ale  poskytol však kľúčovú lekciu, ktorú si Satoshi Nakamoto vzal k srdcu a to akýkoľvek systém s centrálnym bodom zlyhania je odsúdený na zánik. Jedinou cestou bola radikálna decentralizácia.

Postupom času, ako sa internet stával komerčnejším a dostupnejším, sa však pôvodná, vysoko intelektuálna a ideologická povaha cypherpunkového hnutia začala meniť. Nová generácia používateľov, ktorá prichádzala na prelome milénia, už často nebola motivovaná hlbokou filozofiou a túžbou zmeniť svet. Boli to skôr pragmatici, ktorí videli v anonymizačných nástrojoch praktickú výhodu – či už na obchádzanie cenzúry, ochranu pred sledovaním, alebo, čoraz častejšie, na vykonávanie aktivít na hrane zákona alebo za ňou. Ideologickí puristi, ktorí snívali o kryptoanarchistickej utópii, boli postupne vytláčaní na okraj novou vlnou používateľov, pre ktorých bola anonymita len prostriedkom k cieľu, nie cieľom samotným. Táto transformácia vyvrcholila práve vznikom Silk Roadu v roku 2011, ktorý síce stál na cypherpunkových princípoch, no jeho primárnym účelom už nebola filozofická debata, ale surový obchod.

Dedičstvo Manifestu kryptoanarchistu a cypherpunkového hnutia je tak hlboko rozporuplné. Na jednej strane, ich práca a vízie priamo viedli k vzniku technológií, ktoré dnes chránia životy novinárov, aktivistov a bežných ľudí v nedemokratických režimoch. Ich nekompromisný postoj k súkromiu a slobode slova je v dnešnej dobe digitálneho dohľadu relevantnejší ako kedykoľvek predtým. Na druhej strane, tie isté nástroje, ktoré mali oslobodzovať, sa stali základnou infraštruktúrou pre moderný kyberzločin, obchod s drogami a šírenie škodlivého obsahu. Timothy C. May a jeho nasledovníci otvorili Pandorinu skrinku a vypustili do sveta prízrak, ktorý už nikto nedokáže vrátiť späť. Ich príbeh je tak mrazivou pripomienkou, že každá utopická vízia má svoju cenu a že hranica medzi oslobodením a chaosom je často nebezpečne tenká.