Zrodenie Cibuľe (Toru): Ako americké námorníctvo vytvorilo nástroj pre disidentov

 

V našich predchádzajúcich článkoch sme sa ponorili do sveta, kde anonymita slúži ako štít pre disidentov, novinárov, ale aj kriminálnikov v ich boji proti dohľadu. Sieť Tor, často nazývaná "cibuľová" sieť, je vnímaná ako ultimátny symbol tohto odporu – decentralizovaný, komunitou riadený nástroj pre slobodu. Je to takmer dogma digitálneho veku. Čo ak by sme vám však povedali, že táto ikona digitálneho undergroundu a anarchie sa v skutočnosti zrodila na najmenej pravdepodobnom mieste na svete? Že jej prvotný vývoj nefinancovali aktivisti v zaprášených pivniciach, ale priamo vláda Spojených štátov amerických? Toto je fascinujúci a paradoxný príbeh o tom, ako v snahe ochrániť svojich vlastných špiónov americké námorníctvo vytvorilo a darovalo svetu technológiu, ktorá sa stala najväčšou zbraňou v rukách tých, ktorí proti štátnej moci bojujú.

Naša cesta sa začína v polovici 90. rokov v priestoroch – elitného výskumného laboratória amerického námorníctva (Americké námorné výskumné laboratórium (NRL)). V tej dobe, keď sa internet len začínal stávať verejne dostupným, sa matematici a počítačoví vedci ako Paul Syverson, David Goldschlag a Michael Reed sa zaoberali zásadným problémom spravodajskej komunikácie a to bola analýza metadát. Internet bol vo svojej podstate navrhnutý pre otvorenosť, nie pre tajomstvo. Bol transparentný. Ak by sa americký agent operujúci v nepriateľskej krajine pripojil na server vo Washingtone, aby si stiahol inštrukcie, samotný akt tohto spojenia by zanechal nezmazateľnú digitálnu stopu v záznamoch lokálnych poskytovateľov internetu. Nepriateľská kontrarozviedka by síce nevedela, čo si stiahol (ak bola komunikácia šifrovaná pomocou technológií ako SSL), ale vedela by, či komunikoval s americkým vládnym serverom. A to by na jeho odhalenie, sledovanie a kompromitáciu úplne stačilo. Problémom nebol obsah komunikácie, ale – kto komunikuje s kým, kedy a ako dlho.

Riešením, s ktorým tím z NRL prišiel a ktoré prvýkrát prezentovali v roku 1996, bol koncept "cibuľového smerovania". Inšpirovali sa prácou Davida Chauma o "mixnetoch", no posunuli ju na novú úroveň. Myšlienka bola geniálna vo svojej robustnosti: namiesto priameho spojenia medzi odosielateľom (agentom) a príjemcom (serverom v USA) sa správa zašifruje vo viacerých vrstvách, presne ako vrstvy cibule. Takto zabalený paket sa pošle cez reťaz náhodne vybraných počítačov (uzlov alebo "onion routerov") po celom svete. Každý uzol v reťazi pozná len svojho predchodcu a nasledovníka. Dokáže dešifrovať ("ošúpať") len jednu vrstvu šifrovania, aby zistil, kam má správu poslať ďalej. Týmto spôsobom žiadny jednotlivý uzol v reťazi nepozná celú cestu – vie, kto správu posiela (vstupný uzol), ale nevie, kam smeruje (Stredný uzol ), nevie nič, len preposiela dáta, a vie, kam správa smeruje , ale nemá ani tušenie, od koho pôvodne prišla (výstupný uzol). Týmto sa pretrhlo priame spojenie a komunikácia sa stala anonymnou. Pôvodný projekt sa volal jednoducho Projekt Onion Routing, z ktorého neskôr vznikla slávna skratka Tor. 

Tu však prichádza kľúčový paradox, ktorý odhaľuje vysokú úroveň strategického myslenia tvorcov. Hoci bola technológia vyvinutá pre vojenské a spravodajské účely, jej tvorcovia si rýchlo uvedomili jej Achillovu pätu, ktorú kryptografi nazývajú problémom malého davu (malá anonymitná množina). Ak by sieť Tor používalo len niekoľko desiatok alebo stoviek agentov amerického námorníctva, akákoľvek aktivita v tejto sieti by bola okamžite extrémne podozrivá. Analytik kontrarozviedky by síce nevedel, ktorý agent komunikuje, ale vedel by s istotou, že agent komunikuje. Anonymita funguje len vtedy, keď sa môžete stratiť v dave. Čím je dav väčší, rôznorodejší a hlučnejší, tým je vaša vlastná anonymita silnejšia. Tvorcovia Toru, najmä mladí matematici a Roger Dingledine a Nick Mathewson, ktorí sa k projektu pridali na začiatku 21. storočia, pochopili, že aby bola sieť skutočne bezpečná pre jej pôvodných, cielených používateľov (špiónov), musí ju začať používať čo najviac ľudí z celého sveta – bežní občania starajúci sa o svoje súkromie, firmy chrániace svoje obchodné tajomstvá, novinári komunikujúci so zdrojmi, a áno, nevyhnutne aj disidenti, aktivisti a kriminálnici.

V roku 2002 tak urobila americká vláda, respektíve jej výskumné zložky, bezprecedentný a z dnešného pohľadu až neuveriteľný krok. Rozhodli sa uvoľniť kompletný zdrojový kód projektu Tor pod slobodnou licenciou (open-source), čím ho de facto darovali svetu. V roku 2004, s finančnou podporou od Electronic Frontier Foundation (EFF), vznikla nezisková organizácia, ktorá pod vedením Dingledinea a Mathewsona prevzala ďalší vývoj Projektu Tor. Tento moment bol skutočným zrodom moderného Dark Webu. Americká vláda, paradoxne, pokračovala vo financovaní projektu Tor aj naďalej, najmä cez organizácie ako Broadcasting Board of Governors (dnes U.S. Agency for Global Media), ktorá financuje pro-demokratické médiá ako Rádio Slobodná Európa. Podporovali ho ako nástroj na šírenie slova v autoritárskych režimoch. Týmto sa vytvorila takmer schizofrenická situácia, kde jedna časť americkej vlády (napr. Ministerstvo zahraničných vecí a obrany) platí za vývoj a údržbu Toru ako nástroja slobody, zatiaľ čo iná časť (napr. NSA a FBI) sa ho zo všetkých síl snaží prelomiť, aby mohla sledovať ciele.

Príbeh zrodenia Toru je tak fascinujúcou lekciou o nečakaných dôsledkoch technológie a o zložitosti globálnej politiky. Je to príbeh o tom, ako snaha jednej z najmocnejších organizácií sveta o dokonalý nástroj na sledovanie a ochranu svojich agentov viedla k vytvoreniu nástroja, ktorý sa stal najväčším symbolom boja proti sledovaniu. Je to dôkaz, že myšlienka skutočnej anonymity a decentralizácie. Ak je raz myšlienka vypustená do sveta, tak si začne žiť vlastným životom a nedá sa viac plne kontrolovať. A je to ultimátna irónia, že chrbtica celého Dark Webu, miesta, ktoré je vnímané ako anti-vládne a anarchistické miesto, bola v skutočnosti postavená za peniaze a v laboratóriách amerických daňových poplatníkov, ako vedľajší produkt vojenskej stratégie.

 

Komentáre

Obľúbené príspevky